Forbidden fruits - Prológ

,,Pán profesor, volal ste ma?" spýtal sa rokfortského riaditeľa čiernovlasý mladík.

,,Áno, Harry. Sám si mi vravel, že chceš Voldemorta poraziť, no nechceš zabíjať, naskytla sa jedna taká možnosť...," povedal Dumbledore tajomne.

,,Aká?" spýtal sa Harry zvedavo.

,,Časovrat," bolo jediné slovo, ktoré povedal.

,,Pán riaditeľ, čo to má s ním spoločné?" nechápal.

,,Vrátiš sa v čase a zabrániš aby sa s Toma Riddla stal Voldemort," povedal stručne Dumbledore.

Harry na neho vyvalil oči. Bol to síce dobrý nápad, no je možnosť, že by uspel? Dokázal by s Voldemorta spraviť niekoho dobrého? Za pokus by to stálo, ale čo všetko by sa mohlo stať, keby sa to nepodarilo? Zmenil by minulosť a ňou aj budúcnosť?

,,A čo keď sa mi to nepodarí? A do akého času ma vôbec chcete poslať?" spýtal sa ešte zarazený študent Chrabromilu.

,,Do roku, keď Tom Riddle študoval na Rokforte 6.ročník," na prvú otázku mu neodpovedal.

Nechcel aby stratil nádej? Bál sa odpovedať? Nevedel.

,,Budeš tam študovať, viem, že asi ťa to nepoteší, ale najlepšie by bolo, aby si sa nechal zaradiť do Slizolinu," povedal mu niečo, čo ho vôbec nepotešilo.

,,A to už prečo?" zvýšil Harry hlas.

,,Keď by si bol v Chrabromile, bolo by to medzi tebou a Tomom asi také, ako medzi tebou a Dracom Malfoyom. Musíš ho spoznať, aby si dokázal zničiť v ňom to všetko zlé, aby sa nedal na pre neho veľmi lákavú cestu zla," vysvetli mu.

,,Ale," skúšal to ešte Harry zachrániť.

,,Žiadne ale, Harry, sám pochopíš, že iná cesta niet, ako Chrabromilčana by ťa hneď bral ako nepriateľa. To nemôžeme dopustiť," povedal Dumbledore pokojným hlasom.

,,A čo ak ma triediaci klobúk nezaradí to Slizolinu?

,,Sám vieš, že sa tak nestane, mal si byť v Slizoline a to sa nám teraz bude hodiť,"

,,Ale od prvého ročníku som sa zmenil!"

Dumbledore sa záhadne usmial, ale nič nepovedal.

,,Kedy...tam pôjdem?" spýtal sa a čakal na odpoveď. Nechcel, aby to bolo veľmi skoro, chcel si to tu ešte užiť, v Chrabromile, s priateľmi, spolužiakmi, i učiteľmi. Tam nebude poznať nikoho a nikto nebude poznať jeho, bude sám, úplne sám.

,,A ako to vlastne vysvetlím riaditeľovi, ktorý je v tom čase?" spýtal sa ešte.

,,Najlepšie by bolo ti nechať ešte čas, máš týždeň, Harry. Presne o týždeň o štvrtej hodine prídeš do riaditeľne. Nemôžeme to viac predlžovať. Nemáme čas, Voldemort môže kedykoľvek zaútočiť. Si naša jediná nádej, Harry. Riaditeľovi Dippetovi pošleš prihlášku do Rokfortu a povieš, že si mal súkromného učiteľa," povedal terajší riaditeľ. Harry mu venoval posledný pohľad a vyšiel z riaditeľne.

Týždeň pre neho ubehol veľmi rýchlo. Nechcel odísť, ale nemal na výber, radšej pocestuje časom, akoby by mal vidieť Voldemorta ako zabíja jeho priateľov. Bude sa snažiť zo všetkých síl zabrániť tomu, aby Tom Riddle niekedy vyslovil smrtiace zaklínadlo.

Mal ešte niekoľko hodín, kým sa definitívne rozlúči s priateľmi a týmto časom, realitou. Keď zmení minulosť, aj budúcnosť bude iná. Už nikdy nebude nič ako predtým. Nikdy.

Už sa s tým zmieril, jeho život bol, je a vždy bude ťažký, je vyvolený, preto nemôže sklamať.

Bezducho prechádzal hradom a poriadne si štepoval do hlavy všetko, čo v ňom prežil. Nikdy nezabudne, aký tu bol šťastný.

Premýšľam ako keby som sa sem už nikdy nemal vrátiť.

Vrátim sa, ale vlastne to už nebude to isté, nebude tu Dumbledore, nebude tu Ron a Hermiona. Budú tu ale zase iní ľudia. A možno aj budúci smrťožrúti a ich pán. Nie! Nebudú, oni sa nimi nikdy nestanú, nebudú nikdy žiadny smrťožrúti existovať, to nedovolím!

Pomalým krokom sa vrátil do Chrabromilskej veže a v tichosti si prisadol k svojim priateľom. Už pred pár dňami si všimli Harryho čudné správanie, nedalo sa prehliadnuť.

,,Harry, čo je s tebou?" opýtala sa Hermiona ustarane.

,,Čo by malo byť?" skoro ich nevnímal. V duchu sa s nimi lúčil a rozmýšľal, či je toto posledný rozhovor, ktorý s nimi zažije. Nechcel ich opustiť, ale nechcel ani Voldemortovi dovoliť, aby ovládol svet.

,,Tak dosť!" skríkla na neho Hermiona. Vytiahla ho z kresla, zatiahla ho dovtedy prázdnej chlapčenskej spálne a Ron ich nasledoval.

,,Harry, sme tvoji priatelia, povedz nám už konečne, čo sa deje!" stratila Hermiona trpezlivosť.

,,So mnou sa ale nič ..." vetu radšej nedohovoril, Hermionin výraz vypovedal za všetko. Povzdychol si.

,,Nemyslel som si, že sa toto niekedy stane, ale je čas sa rozlúčiť, pravdepodobne navždy," jeho tiché slová sa niesli miestnosťou ako ozvena, boli tiché, ale i tak ich počuli všetci.

Jeho priatelia sa zarazili a vyvalili oči, neznelo to ako vtip, nevedeli, čo si majú myslieť. Hermiona si opatrne prisadla k Harrymu na posteľ, Ron ju napodobil, sadol si, ale na druhú stranu.

,,Ako to myslíš?" Hermionin hlas sa triasol.

,,Tak ako som to povedal, Dumbledore my navrhol, že sa vrátim do minulosti a zabránim tomu, aby sa stal s Toma Riddla Voldemort, je to jediná šanca ako všetkému zlému, čo vykonal zabrániť. Dnes o 16:00 opustí tento čas a realitu, Harry Potter," vysvetlil a uškľabol sa.

,,Harry," tisla sa k nemu Hermiona a z očí sa jej spustili slzy. Ron plakal tiež. Harry ten nápor nevydržal a rozplakal sa tiež. Objímali sa takto asi pol hodiny.

Harryho hodinky začali pípať, bolo 15:30. Bol najvyšší čas sa začať baliť. Postavil sa a začal si do kufra ukladať všetky svoje veci. Ron a Hermiona ho len smutne pozorovali.

O trištvrte mal konečne všetko zbalené, kufor si kúzlom zmenšil a podišiel k priateľom. Obidvaja ho poriadne objali a zišli s ním do klubovne. Našťastie tam bolo len málo študentov a niekto si ich nevšímal. Všetci traja vyšli von a smerovali k riaditeľni.

,,Časovrat," obľuda sa odsunula a vpustila ich dnu.

V riaditeľni bolo aj niekoľko profesorov, ktorý sa prišli rozlúčiť so svojím študentom, boli oboznámení s tým, čo sa bude diať.

Väčšina s nich aj plakala a Hermiona a Ron sa k nim pridali. Dokonca aj Dumbledorovi sa nejaká ta slza spustila.

Harry sa so všetkými poobjímal a stúpol si do stredu riaditeľne.

,,Harry, ocitneš sa v Londýne, tento časovrat nie je presne taký, akým si už cestoval. Dá sa tam určite presný rok, deň, čas a miesto, kde sa máš ocitnúť. Bude to blízko Deravého kotlíka, kde sa ubytuješ. Potom stačí postať tú prihlášku ako som ti spomínal. Všetko ostatné už záleží len a len na tebe. Veľa šťastia!" dal mu na krk časovrat a odstúpil. ,,Stlač ten čierny gombíček navrchu a časovrat sa aktivuje, Harry."
Harry tak urobil. Videl mihajúce sa obrazy jeho života aj života mnohých iných.

Keď všetko prestalo, stál v jednej postrannej uličke, kúsok od Deravého kotlíka. Usmial sa. Napoly šťastne a napoly smutne. Môže začať odznova, ale niekde úplne inde. Povzdychol si a vybral sa ubytovať do Deravého kotlíka.